Novinky na Finančnej správe 13.11.2020

Ringit - oblékni sa do štýlu

Taxana bude vedieť preclievať

O niekoľko týždňov sa skončí prechodné obdobie po Brexite a v polovici budúceho roka začne v celej Európskej únii platiť povinné preclievanie všetkých zásielok z tretích krajín (eCommerce). Na zmeny sa pripravujeme aj my na finančnej správe. Keďže výrazne vzrastie počet preclievaných zásielok, pracujeme na zvýšení kapacít či zjednodušení formulárov. Už sme zaviedli non stop colné call centrum a momentálne finišujeme s Taxanou. Po novom Vám Taxana bude vedieť poradiť so všetkými podrobnosťami o celom procese preclievania. Túto pomoc pre Vás spustíme už čoskoro :-)

SoWa o nedoplatkoch

Tento týždeň vyše 97 tisíc z Vás dostalo do svojej elektronickej schránky od nás sofwarning, teda priateľské oznámenie. Obsahovalo informáciu o existencii nedoplatkov na osobnom účte. Zasielanie oznámení o nedoplatku bolo pozastavené počas účinnosti lex korona. Od budúceho týždňa začnú daňové úrady zasielať daňovým dlžníkom výzvy na zaplatenie nedoplatku.

Refundo.sk

Viac komunikujete elektronicky

Elektronická komunikácia s finančnou správou sa osvedčila. Začali ste ju využívať vo väčšej miere. Dokonca aj tí z Vás, ktorí nie sú povinne elektronicky komunikujúcimi osobami s finančnou správou - teda fyzické osoby, ktoré podávajú daňové priznanie typu A aj B. Pod ďalší nárast elektronizácie sa podpísala aj pandémia koronavírusu a s ňou spojené obmedzenia pohybu.

Darujte 2%

Ešte stále môžete podporiť tretí sektor. Urobiť tak môžu zamestnanci. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, im musí vystaviť potvrdenie o zaplatení dane najneskôr do 15. novembra. Zamestnanec tak môže darovať dve, resp. tri percentá, podaním samostatného vyhlásenia o poukázaní podielu spolu s týmto potvrdením najneskôr do 30. novembra 2020.

Zmena na hraniciach s Ukrajinou

Epidémia koronavírusu znovu ovplyvnila režim na našich hraniciach. Tento raz sa zmenil na hraniciach s Ukrajinou. Informácie sa týkajú hraničných priechodov Ubľa, Vyšné Nemecké a Veľké Slemence.Viac informácií

Často kladené otázky
Otázka č. 1 Česká prepravná spoločnosť, ktorá je registrovaná pre DPH v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH vykonala autobusovú dopravu osôb na trase Bratislava - Košice pre slovenskú firmu. Išlo o zamestnancov slovenskej firmy, ktorá nie je registrovaná pre DPH. Kto má povinnosť platiť DPH z predmetnej služby dopravy osôb zahraničná osoba alebo slovenská firma?Odpoveď:
Povinnosť platiť daň z predmetnej služby dopravy osôb má príjemca služby - slovenská firma v súlade s § 69 ods.2 zákona o DPH. Podľa citovaného ustanovenia zákona o DPH zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službe uvedenej v § 16 ods.4 zákona o DPH, ktorá tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby je v tuzemsku. Podľa § 78 ods.3 zákona o DPH, ak osobe, ktorá nie je platiteľom, vznikne povinnosť platiť daň (napr. § 69 ods.2 ), je táto osoba povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň.

Otázka č. 2
Slovenská obchodná spoločnosť, platiteľ DPH zaplatila preddavok českej firme za budúce vypracovanie projektovej dokumentácie na konkrétnu nehnuteľnosť, ktorá sa bude nachádzať na Slovensku. Týka sa prenesenie daňovej povinnosti aj zaplateného preddavku za službu s miestom dodania v tuzemsku, ak bude poskytnutá zahraničnou osobou?
Odpoveď:
Áno. Daňová povinnosť vzniká aj prijatím platby pred skutočným dodaním služby, ak službu dodáva zahraničná osoba a povinnosť platiť daň v tuzemsku podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH má prijímateľ služby Ak prijímateľ služby zaplatí za službu dodávateľovi služby (zahraničnej osobe) pred skutočným poskytnutím služby s miestom dodania v tuzemsku podľa § 16 ods.1 zákona o DPH, a ide o dodanie služby z iného členského štátu alebo z tretieho štátu zahraničnou osobou, vzniká prijímateľovi služby daňová povinnosť dňom, kedy jeho dodávateľ prijal platbu (§ 19 ods. 4 zákona o DPH) a to v rozsahu prijatej platby. Ak prijímateľ služby má problém so zistením, kedy dodávateľ - zahraničná osoba prijala platbu, je možné považovať za deň vzniku daňovej povinnosť deň, keď prijímateľ služby zaplatil za službu.


Otázka č. 3
Podal som daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019, v ktorom mi vyšla daň na úhradu 2,50 eura. Musím tento nedoplatok zaplatiť, aby daňový úrad poukázal 2 % zo zaplatenej dane vybranému prijímateľovi?
Odpoveď:
Nie, keďže daň na úhradu nepresiahla 5 eur, nie ste povinný ju zaplatiť. Daňový úrad poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému v daňovom priznaní, ak budú splnené všetky ostatné zákonné podmienky.


Otázka č. 4
Podal som daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 v októbri 2020. Dokedy poukáže daňový úrad 2 % zo zaplatenej dane vybranému občianskemu združeniu?
Odpoveď:
Daňový úrad je povinný previesť podiel zaplatenej dane do 29. januára 2021.


Otázka č. 5
Som podnikateľ a prijímam od zákazníka úhradu faktúry cez platobný terminál t. j. kreditnou kartou. Som povinný úhradu faktúry evidovať v ORP ? Platba bola prijatá na bankový účet.
Odpoveď:
Áno, ste povinný pri úhrade faktúry pri platbe kartou evidovať tržbu v ORP, nakoľko tržbou je platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo poskytnutie služby (ďalej "hotovosť"), okrem platby prijatej bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok.
Pod pojmom elektronický platobný prostriedok sa rozumejú akékoľvek prostriedky, ktoré vykonávajú platby elektronickým spôsobom, t. j. napr. bankové platobné karty cez POS terminál iné platobné karty, ale aj mobilné aplikácie, ktoré dokážu platbu vykonávať. Zákon o ERP nešpecifikuje, akým elektronickým prostriedkom je z tej ktorej karty (kreditnej alebo debetnej) platba odúčtovaná, t. j. nemusí ísť špeciálne len o POS terminál, ale ide o akýkoľvek elektronický prostriedok, ktorý platbu umožní vykonať.


Otázka č. 6
Používam virtuálnu registračnú pokladnicu (VRP) na smartfóne a vymenil som zariadenie (smartfón). Nové zariadenie sa mi nedá spárovať s aplikáciou VRP, pretože mám spárované už tri a viac nie je možné. Ako odpárujem zariadenie s aplikáciou?
Odpoveď:
Staré zariadenie odpárujete s aplikáciou VRP tak, že sa do aplikácie VRP prihlásite cez staré zariadenie a toto zariadenie odpárujete cez nastavenia - prihlasovanie. Ak však už staré zariadenie nemáte (smartfón), tak toto zariadenie odpárujete cez PC, len je potrebné sa do VRP prihlásiť cez prehliadač (https://vrp.financnasprava.sk/#!/login) a vo VRP cez nastavania - spárované zariadenia odpárujete smartfón.


Otázka č. 7
Spoločnosť s ručením obmedzeným so zdaňovacím obdobím kalendárny rok vykázala za rok 2018 daňovú stratu. Podaním daňového priznania za rok 2019 dňa 2.11.2020 vykázala základ dane a daň, ale stratu z roku 2018 si neodpočítala ani podľa §30 zákona o dani z príjmov platného do 31.12.2019, ani podľa §24b zákona lexkorona. Môže si spoločnosť odpočítať daňovú stratu z roku 2018 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach vzhľadom na zmenu v §30 zákona o dani z príjmov účinného od 1.1.2020?
Odpoveď:
Spoločnosť môže v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (2020, 2021 a 2022) odpočítať zostávajúce tri štvrtiny daňovej straty vykázanej za rok 2018 rovnomerne vo výške jednej štvrtiny každoročne v nadväznosti na znenie §30 zákona o dani z príjmov účinného do 31.12.2019. Až daňová strata vykázaná za kalendárny rok 2020 sa bude odpočítavať podľa pravidiel platných od 1.1.2020, teda počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom bola vykázaná, maximálne však do výšky 50 % základu dane (s výnimkou mikrodaňovníka, ktorý ju bude môcť odpočítať do výšky 100 % základu dane).


Otázka č. 8
Spoločnosť uskutočňujúca výskum a vývoj vykázala výdavky (náklady) spĺňajúce podmienky na uplatnenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj ustanovené v § 30c zákona o dani z príjmov. Musí uplatniť odpočet týchto výdavkov (nákladov) v plnej výške, t. j. 200 % (platné pre zdaňovacie obdobie rok 2020) , alebo sa môže rozhodnúť aj pre odpočet v nižšej výške, napr. 160 % ako to vyžaduje interné nariadenie zahraničnej materskej spoločnosti?
Odpoveď:
Podľa §30c ods.1 zákona o dani z príjmov od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, pri realizácii projektu výskumu a vývoja možno odpočítať 200 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie (za rok 2020). Zákon o dani z príjmov v § 30c dáva daňovníkovi možnosť využiť odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, teda je na daňovníkovi, či túto možnosť využije, alebo nevyužije, ale mu nedáva možnosť rozhodnúť sa koľko percent si odpočíta. Z uvedeného vyplýva, že daňovník sa nemôže rozhodnúť pre odpočet v nižšej sume (ak by bolo v ustanovení uvedené, že si možno odpočítať do 200 %, potom by sa mohol daňovník rozhodnúť a uplatniť si aj nižší odpočet).Uvedené platí aj pre medziročný odpočet podľa §30c ods.2 zákona o dani z príjmov.


Otázka č. 9
Fyzickej osobe sú v roku 2019 na účet v banke pripísané dividendy za roky 2017 a 2018 z akcii, ktoré vlastní. Dividendy boli vyplatené od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (Veľká Británia).
Má fyzická osoba priznať tieto príjmy z dividend vo svojom daňovom priznaní za rok 2019? Ak áno, v ktorej časti daňového priznania ich uvedie ?
Odpoveď:
Rezidentovi SR (FO) v roku 2019 plynuli príjmy vo forme podielov na zisku (dividend) zo zdrojov vo Veľkej Británii za zdaňovacie obdobie 2017, 2018.
Ak podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017 plynú rezidentovi SR (fyzickej osobe) zo zdrojov v zahraničí (vo Veľkej Británii), zdaňujú sa ako súčasť osobitného základu dane pri podaní daňového priznania, a to sadzbou dane vo výške 7%. Predmetný príjem rezident SR uvedie v "Daňovom priznaní k dani z príjmov FO typu B" v Prílohe č. 2.


Otázka č. 10
Tuzemská právnická osoba A so sídlom v SR má záujem využívať callcentrové služby (oslovovanie potenciálnych klientov, marketingové ponuky, spracovanie údajov, uzatváranie zmlúv a pod.), ktoré by mala poskytovať česká právnická osoba (z územia ČR). Budú tieto služby predmetom zrážkovej dane ?
Odpoveď:
V odpovedi vychádzame z predpokladu, že rezident SR (slovenská spoločnosť) bude vyplácať daňovému rezidentovi ČR príjem za callcentrové služby.
Zdaniteľnosť predmetného príjmu je potrebné posúdiť v zmysle článku 7 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z., ďalej len zmluva).
Podľa článku 7 ods. 1 zmluvy zisky českého podniku podliehajú zdaneniu len v ČR, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takýmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v SR, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni. Stála prevádzkareň rezidentovi ČR na území SR vznikne v prípade, ak sú splnené podmienky pre jej vznik tak podľa článku 5 zmluvy, ako aj podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov.
Ak však rezidentovi ČR nevznikne stála prevádzkareň v SR, jeho príjem nie je zdaniteľný v SR a slovenský platiteľ vyplatí tento príjem v plnej výške bez povinnosti zraziť resp. zabezpečiť daň. 

www.bionatural.sk