Daňové priznanie živnostníka

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2018 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2018 presiahli sumu 1 915,01 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t.j. rezidenta SR).

UPOZORNENIE

Daňovník je však povinný podať daňové priznanie aj vtedy, ak jeho zdaniteľné príjmy uvedenú sumu nepresiahli, ale vykazuje daňovú stratu.

Daňové priznanie sa podáva správcovi dane, ktorým je daňový úrad, pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu.

Lehoty na podanie daňového priznania

Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka). Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2018 je do 31. marca 2019. Nakoľko tento deň pripadne na nedeľu, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 1.4.2019.

Možnosť predĺženia lehoty

Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sa na základe

• oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
• oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu.

Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke finančnej správy.

Lehota na podanie daňového priznania, ak došlo v priebehu roka k ukončeniu živnosti

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia živnostník skončil podnikateľskú činnosť (napr. zrušenie živnostenského oprávnenia), lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t.j. za rok 2018 je posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania 1. apríl 2019; v tejto lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Takýto daňovník však môže využiť aj postup podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t.j. na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania sa mu predĺži lehota na podanie daňového priznania.

Lehota na podanie daňového priznania, ak živnostník zomrie

Ak daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom daňový úrad môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pre uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

Tlačivo daňového priznania určené pre živnostníka

Daňovník, ktorý dosiahne v zdaňovacom období príjmy zo živnosti a vznikne mu povinnosť podať daňové priznanie, podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B.

Na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 pre živnostníkov sa použije tlačivo typu B, ktorého vzor ustanoví MF SR vydaným opatrením.

Výdavky živnostníka

Podľa zákona o dani z príjmov si môže živnostník uplatniť výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Živnostník sa môže rozhodnúť pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre neho výhodný, a to:

• tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t.j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2) najviac do výšky 20 000 eur
• skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods. 11)
• skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky)

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je platiteľom DPH alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky.

Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pre zdaňovacie obdobie 2018 je výška paušálnych výdavkov obmedzená sumou 20 000 eur.

V prípade, ak daňovník s príjmami zo živnosti má v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže sa rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (§ 6 ods. 1 a 2) uplatní výdavky jednotným spôsobom, buď preukázateľné výdavky alebo výdavky percentom z úhrnu týchto príjmov.

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa suma maximálnej výšky paušálnych výdavkov neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo od počtu mesiacov poberania príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu.

Počas uplatňovania paušálnych výdavkov je živnostník povinný viesť evidenciu o:

• príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
• zásobách a o pohľadávkach

UPOZORNENIE

Ak živnostník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti. Toto zaplatené poistné a príspevky si môže uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.

Skutočné preukázateľne vynaložené výdavky živnostníka

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zo živnosti, postupuje podľa § 2 písm. i), § 19 až 21 zákona o dani z príjmov.

Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pri posudzovaní opodstatnenosti konkrétneho výdavku je potrebné prihliadať na charakter podnikania konkrétneho živnostníka.

Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. aj podvojného účtovníctva.

Vedenie daňovej evidencie u živnostníka

Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o

• príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
• daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
• hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m)],
• zásobách a pohľadávkach,
• záväzkoch.

Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť daňová evidencia vedená, forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka.

UPOZORNENIE

V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy (t.j. neprikladá k daňovému priznaniu Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch). V takomto prípade daňovník nemusí viesť účtovníctvo a postupovať podľa zákona o účtovníctve.

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, vyznačí túto skutočnosť na príslušnom riadku daňového priznania.

Vedenie jednoduchého účtovníctva u živnostníka

Živnostník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 [.pdf; 196 kB; nové okno] v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva a aplikovať platné ustanovenia zákona o účtovníctve.

Na účely podania daňového priznania je povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu (zákon o účtovníctve).

Z platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť predkladania účtovnej závierky spolu s daňovým priznaním (účtovná závierka nie je povinnou prílohou podávaného daňového priznania). Daňovník je však povinný účtovnú závierku predložiť na daňový úrad, a to v termíne na podanie daňového priznania.

Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva (Úč FO) tvorí jeden celok; okrem všeobecných náležitostí podľa § 17 odsek 2 zákona o účtovníctve obsahuje tieto neoddeliteľné súčasti:

• výkaz o príjmoch a výdavkoch (Úč FO 1 - 01)
• výkaz o majetku a záväzkoch (Úč FO 2 - 01)

Pri zostavovaní účtovnej závierky sú účtovné jednotky povinné predkladať účtovnú závierku podľa vzoru vrátane vysvetliviek uvedeného v prílohe Opatrenia MF SR č. MF/15523/2014-74 [nové okno] z 24. septembra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 [.pdf; 196 kB; nové okno] v znení neskorších predpisov.
Účtovná závierka sa zostavuje z údajov peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov, pomocných kníh a z výsledkov inventarizácie majetku a záväzkov.

Vedenie podvojného účtovníctva

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia sa aj napriek tomu, že nie je zapísaný do Obchodného registra, môže rozhodnúť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 [.pdf; 781 kB; nové okno], ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva je povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu (zákona o účtovníctve).

Z platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť predkladania účtovnej závierky spolu s daňovým priznaním (účtovná závierka nie je povinnou prílohou podávaného daňového priznania). Daňovník je však povinný účtovnú závierku predložiť na daňový úrad, a to v termíne na podanie daňového priznania.

Účtovná závierka podnikateľov v sústave podvojného účtovníctva (Úč POD) tvorí jeden celok; okrem všeobecných náležitostí podľa § 17 odsek 2 zákona o účtovníctve neoddeliteľnými súčasťami sú:

• Súvaha (Úč POD 1-01)
• Výkaz ziskov a strát (Úč POD 2-01)
• Poznámky (Úč POD 3-01)

Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 352/2013 Z. z. [nové okno], ktorým sa dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 až 7 definuje nový typ účtovnej jednotky - mikro účtovná jednotka. Aj fyzická osoba, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva sa môže stať mikro účtovnou jednotkou. Mikro účtovná jednotka bola v zákona o účtovníctve definovaná z dôvodu zjednodušenia povinností v oblasti vedenia účtovníctva pre malých a stredných podnikateľov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva. Ďalšie informácie k mikro účtovnej jednotke sú uvedené v materiáli Informácia k účtovaniu mikro účtovných jednotiek od 1.1.2014 [.pdf; 70 kB; nové okno].

Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 333/2014 Z. z. [nové okno], ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. určuje triedenie účtovných jednotiek podľa veľkostných kritérií (celková suma majetku netto, čistý obrat, priemerný prepočítaný počet zamestnancov) do veľkostných skupín takto:

• mikro účtovná jednotka
• malá účtovná jednotka
• veľká účtovná jednotka

Účtovné jednotky sa musia zatriediť podľa tohto zákona od 1. 1. 2015.

Zatriedenie do veľkostnej skupiny sa týka aj

• fyzickej osoby - podnikateľa účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva (ide o fyzické osoby - podnikateľov, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, ktoré dobrovoľne účtujú v sústave podvojného účtovníctva),
  a
• fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, ktorým je Obchodný zákonník - § 27 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, účtujúcej v podvojnom účtovníctve (ide o fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis).