Nárok na voľno u zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Náhrada mzdy na účely ošetrenia alebo vyšetrenia zamestnanca sa počíta ako počet hodín strávených v zdravotníckom zariadení krát priemerný hodinový zárobok zamestnanca.

Ak zamestnanec vyčerpá 7 dní na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení a potrebuje znova navštíviť lekára v tom istom roku, zamestnávateľ má povinnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci. V tomto prípade však ide o pracovné voľno bez poskytnutia náhrady mzdy.

V prípade, že je zamestnankyňa tehotná, preventívne prehliadky súvisiace s tehotenstvom sa nezapočítavajú do 7-dňového nároku na lekára. Zamestnankyňa musí písomne oznámiť zamestnávateľovi, že je tehotná. Zamestnávateľ jej potom poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas.

b) narodenie dieťaťa zamestnancovi

pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku.

Rovnako aj pri sprevádzaní rodinného príslušníka má zamestnanec nárok na 7 dní pracovného voľna s náhradou mzdy 7 dní v kalendárnom roku. Ak zamestnanec vyčerpá týchto 7 dní, môže sprevádzať rodinného príslušníka k lekárovi, avšak už pôjde o pracovné voľno bez náhrady mzdy.

V zmysle § 40 ods. 5 Zákonníka práce sa za rodinného príslušníka na účely tohto zákona považuje manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.

Aj v tomto prípade môže zamestnávateľ dohodnúť, akým spôsobom bude zamestnanec preukazovať osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, na ktorú si bude čerpať pracovné voľno s náhradou mzdy.

d) úmrtie rodinného príslušníka

1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb

2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb

3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb

e) svadba

pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca

f) znemožnenie cesty do zamestnania

znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň.

g) prerušenie premávky

nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy. Pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.

h) sťahovanie

presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie. Pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas. Najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni. Ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy.

i) hľadanie nového miesta

vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru. Pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.

Ďalšie voľno

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi

a)ďalšie pracovné voľno z vyššie uvedených dôvodov s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy

b)pracovné voľno z iných dôvodov ako vyššie uvedených s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

c)pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy

d)pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.

• Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.
• Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.